Dysortografia- je porucha učenia prejavujúca sa v pravopise.Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov.          

Prejavy:

• ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li,

• písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom,

• problematika krátkych a dlhých samohlások,

• nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen,

• nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách. 

Dysortografia https://www.zavity.sk/article/856/dysortografia

Dyslexia- je porucha prejavujúca sa v čítaní.Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia. Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenie textu.                                       

Prejavy: 

 • zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n ..., 

 • zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g...,

• zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l,

• zámena poradia písmen v čítaných slovách,

• vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova,

• ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu,

• nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík).

 Dyslexia https://www.youtube.com/watch?v=kW0k3IpCRVE 

Myslenie dyslektika https://www.youtube.com/watch?v=ZpwVh2bVir8&t=6s

Cvičenia pri dyslexii  https://www.zavity.sk/article/851/cvicenia-pri-dyslexii

Poruchy správania

• často sa samo vystavuje riziku a nevydrží pri jednej činnosti viac ako pár minút,

• má výrazné problémy pri udržaní koncentrácie, je nesústredené,

• dieťa je ťažko ovládateľné. 

ADD- je porucha pozornosti.V podstate má rovnaké príznaky ako dieťa s ADHD, ale s tým rozdielom, že sa u neho neprejavuje nadmerná aktivita, agresivita ani prehnaná impulzívnosť. Sú to deti, ktoré potrebujú rovnako ako deti s ADHD veľmi citlivý prístup, podporu, motiváciu a v niektorých prípadoch a situáciách možno i konkrétny návod na to, ako sa majú správať.        

 Prejavy :

• je skôr veľmi tiché, ustráchané a nenápadné,

• mnohokrát ide o plachého samotára,

• taktiež má veľmi veľké problémy s udržaním pozornosti.

HYPOAKTIVITA- je celková spomalenosť dieťaťa.                                                                   

 Prejavy:

• dieťa je pomalé, ťažkopádne, neobratné,

• je to skôr plachý samotár,

• je mnohokrát bez záujmu.

 Na liečenie týchto porúch sa musí podieľať tím odborníkov ako sú: detský lekár, detský psychológ, špeciálny pedagóg, homeopat .

Hyperaktívny žiak - prístupy k dieťaťu

• Dieťa by malo sedieť v lavici samé, prípadne vedľa veľmi kľudného spolužiaka. 
• Dbať na to, aby malo poriadok na lavici i v jej okolí, prípadne mu s usporiadaním vecí pomôcť. Nič navyše nemá odpútavať pozornosť žiaka od práce. 
• Zopakovať pokyn k práci jednoduchou, jasnou formuláciou priamo žiakovi - podľa možnosti z očí do očí. 
• Priebežne a častejšie ako u iných žiakov sa zaujímať o plnenie daného pokynu.
• Podľa potreby i častejšie usmerniť pozornosť na riešenie zadanej práce.
• Cieľom je naučiť dieťa zadanú úlohu dokončiť
• Posilniť uvedené správanie povzbudením, pochvalou.
• Neupozorňovať nadmerne.
• Neprejavovať často nespokojnosť.
• Tolerovať pohybový nepokoj v lavici - do istej miery napomáha dieťaťu sústrediť sa na prácu (i keď to znie paradoxne).
• Umožniť viac pohybovej aktivity - napr. vynes toto do koša, rozdaj v tomto rade papiere, pozbieraj zošity a podobne. Pohyb pre žiaka znamená uvoľnenie, oddych.
• Dať žiakovi najavo, že aj on dostane priestor na vyjadrenie svojho názoru, rozpovedanie zážitku.
• Pochváliť za aktívny záujem o niečo. 
• Učiť žiaka postupne vyčkať- odsúvať potrebu okamžite splniť prianie.
• Postupovať po menších krokoch.
• Viac povzbudzovať - vieš to, začni, pokračuj, robíš to celkom dobre, ide ti to pekne, len pokračuj smelo ďalej.
• Návrat k práci možno docieliť aj neverbálne - dotykom na plece dieťaťa alebo pohladením po chrbte či hlave, niekedy sú tieto výzvy výraznejšie ako výzvy slovné.
• Učiť žiaka vnímať rozdiel medzi prácou a oddychom- ak toto dokončíš, budeš mať chvíľu oddych.
• Umožňovať "mini-prestávky" aj počas vyučovacej hodiny.A teraz zas pokračuj - sústreď sa. Žiak by si mal navyknúť na určité pokyny - používať teda tie isté slová.
• Častejšie striedať aktivity - písomná, ústna, pohybová.
• Skúšať na známky nanajvýš počas prvých troch vyučovacích hodín. Zariadiť situáciu tak, aby dieťa odpovedalo tak sústredene a tak ako najlepšie vie.
• Pri písomných prácach stáť pri jeho lavici alebo aspoň v dohľade žiaka - tým napomáhať v sústredení a snahe.
• Zhovievavo hodnotiť úpravu písomných prác a písmo i celkovú telesnú obratnosť.
• Striktne pristupovať v situáciách , kedy ruší prácu vo svojom okolí.
• Dať jasný a jednoznačný pokyn - nie hodnotiaci - povedať, čo môže robiť. Napr. poď ku mne, pozri na mňa, nehádž, počítaj, sústreď sa, píš a pod. Nie: nevyrušuj, prestaň, prečo nepíšeš? - takéto pokyny nie sú pre žiaka dosť konkrétne a priamo meniace jeho správanie. V obdobiach výrazne zhoršenej výkonnosti a nepokoja sa dohodnúť s rodičmi žiaka, že si dáme tzv. "oddychový týždeň" - treba zmierniť tlak a množstvo povinností na žiaka, poskytnúť touto formou oddych.
• Zhoršenie správania, nekľud i slabá výkonnosť signalizujú vždy preťaženosť dieťaťa. Malo by pritom ísť o dohodu medzi dospelými, dieťa o nej vedieť nemá. Sú to obdobia pred polrokom, jarné mesiace, skrátka keď výukový proces beží nepretržite 2-3 mesiace.
• Úzko spolupracovať s rodičmi žiaka, prípadne aj so psychológom. Najmä v otázkach dohody a zhody na požiadavkách na žiaka a možných očakávaniach.